Rod trúchlivníkov čítá asi 60 druhov rozšírených po celom svete. Všetky druhy môžeme považovať za burine, ktoré často negatívne ovplyvňujú rast pestovaných plodín na poliach alebo v záhradách. Spája ich schopnosť liečiť. To samozrejme trochu zmenilo pohľad človeka na tento rod rastlín.

Popis rastliny

Jednoročná bylina so silne vyvinutým kolíkovým koreňom. Má poliehajúce stonky, niekedy vystúpavé až priame, sú vetvené najmä v dolnej časti, ryhované. Vyrastajú do výšky okolo 40 centimetrov.

Listy sú krátko riapkované, eliptického niekedy až vajcovitého a kopinatého tvaru. Majú tmavozelenú až modrasto-zelenú farbu a smerom k vrcholu stoniek sa zmenšujú.

Nazelenkasto biele až narúžovelé kvety rastú po 1–8 v pazušných klbočkách. Kvitne od júna do októbra. Plody sú trojhranné, tmavo hnedé nažky.

Rozšírenie

Vyskytuje sa takmer po celom svete. Len vzácne sa vyskytuje v tropických a subtropických oblastiach. U nás rastie hojne, predovšetkým v stredných a nižších oblastiach. Vyskytuje sa aj v našich najvyšších horách do ca 1300 m.

Vyhovujú mu kypré vlhké, na dusík bohaté pôdy. Najčastejšie ho teda môžeme nájsť na rumoviskách, okolo kompostov, na čerstvých navážkach, v záhradách, v záhradníckych podnikoch alebo na poliach. Vo vhodných podmienkach vytvára súvislé porasty, vadí mu šliapanie a sucho.

V stredoveku sa oňom veľa nepísalo

V stredovekých herbároch sa o horčiaku vtáčom veľa nepíše, skôr sa opisuje hadovník väčší a iné druhy trúchlivníka. Väčšie zmienky nájdeme v herbári od J. Ježka z roku 1914. Horčiak vtáčí tu odporúča pri ťažkostiach s močovým mechúrom a s obličkami. Čaj vraj prospieva „proti kameňu a piesku, rovnako tak pri ťažkostiach s trávením". Odvar potom odporúča na „vonkajšie vredy, na lišaje a fistuly".

Liečivé vlastnosti tejto byliny sú už podložené vedeckými štúdiami, ktoré sú voľne dostupné na internete. Na trhu sa vyskytujú špeciálne čajové zmesi na dýchacie i urologické ťažkosti, kde je horčiak vtáčí jednou z hlavných zložiek.

Nať v odvaroch, tinktúrach i sušená

Zbierame kvitnúcu nať, ktorú ďalej sušíme v tieni. Pri umelom sušení by teplota nemala prekračovať 45 °C. Drogu počas sušenia neobracáme ani s ňou zbytočne nemanipulujeme. Je krehká a lámavá. Správne usušená droga má sivasto zelenú farbu a sťahujúcu chuť. Možno ju skladovať dva až tri roky.

Usušená rezaná nať sa používa najčastejšie v náleve (2–3 čajové lyžičky na 2 šálky vody). Odvar sa používa aj ako prísada do kúpeľa. Je tiež vhodný na kloktanie.

Obsah účinných látok

• triesloviny
• flavonoidy (glykozid avikularin)
• slizové látky
• kyselina kremičitá