Divozel veľkokvetý

Neprehliadnuteľná bylina. V podobe obrovského svietnika, planúceho sýto žltým ohňom, upúta pohľad už z ďalekého okolia. Vyberá si často miesta v blízkosti ľudských sídel, akoby chcela svoju krásu rozdávať na každom kroku. Krása jednotlivých kvetov je však veľmi pominuteľná. Kvety sa cez noc rozvíjajú, za úsvitu rozkvitajú a napoludnie opadávajú. Nielen vo vonkajšej kráse môžeme hľadať podstatu tejto byliny. Jej liečivá moc je človeku dôverne známa. Mohli by sme nájsť mnoho vysvetlení, ktoré objasňujú ľubozvučné pomenovanie tejto rastliny. Snáď sa len čuduje svetu, alebo jednoducho divy pozná, už po stáročia pomáha.

Dvojročná divinec dorástá cez dva metre

Statná dvojročná bylina, ktorá si v prvom roku vytvára silný koreňový systém a ružicu jemne plstnatých, priľahlých listov. V druhom roku vyrastie priama a tuhá stonka, spravidla nevertvená, husto olistená, sivožltej farby, dosahujúca výšku až 2,5 metra. Stonkové listy sa postupne k vrcholu zmenšujú, majú vajcovitý tvar, pri báze dokonale priľahlé k stonke. Päťpočetné kvety sú sýto žltej farby, na vrchole stonky vytvárajú mohutný lichoklas. Kvitnú od júla do septembra. Plodom je potom vajcovitá tobolka s drobnými hnedými semenami.

Nájdeme ju po celej Európe

Vyskytuje sa dosť hojne takmer v celej Európe a druhotne v miernych pásoch celého sveta. V SR je veľmi často pestovaná na celom území, najčastejšie v kolinnom stupni (pahorkatiny).

Rastie na ruderálnych stanovištiach, teda na rumoviskách, skládkach, v priekopách pozdĺž ciest, okolo múrov a plotov, v záhradách, na kompostoch, na lesných holorubiach, kamenitých svahoch alebo napríklad v okolí lomov. Divincu sa darí na vlhkých, živinami bohatých, kamenitých, štrkovitých až hlinitých pôdach.

Spomínaná je už od stredoveku, ale v jej určení panuje chaos

O divineci nájdeme mnoho informácií už v stredovekých herbároch, kde sa, z dnešného pohľadu, často mieša mnoho druhov a názvov. Aj dnešné pramene sú často plné determinačných omylov. Mattioli opisuje napríklad použitie odvaru koreňa divineca v červenom víne alebo aj vody z neho pálenej, a to pri rôznom namáhaní tela. Píše aj o priaznivom vplyve pri problémoch s odkašliavaním. Dnešné štúdie tiež potvrdzujú, okrem iného, jej prínos pre prirodzenú funkciu dýchacieho systému a sliznice.

Kvety sú veľmi chúlostivé, preto sa sušia rýchlo a starostlivo sa uchovávajú v suchu

Zbierajú sa kvetné koruny s tyčinkami, ale bez kalicha. Kvety sa zbierajú denne, postupne podľa rozkvitu, za suchého a slnečného počasia. Sušenie prebieha umelo, aby bolo čo najrýchlejšie a za stálej výmeny vzduchu, nemalo by sa však prekračovať 50 °C. Farba po usušení by mala byť zlatožltá. Droga je veľmi chúlostivá, musíme ju teda dobre zabaliť a uschovať.

Zo sušených kvetov môžeme pripraviť čaj, výborný je napríklad v kombinácii s harmančekom. Odvary sa používajú na kloktanie, ale aj zvonka. Z púčikov sa pripravujú tinktúry. Kvety divineca sa používajú aj na aromatizáciu likérov alebo na vizuálne vylepšenie čajových zmesí, majú nasladkú, medovú vôňu.

Pozor, jej semená sú mierne jedovaté!

Zaujímavosťou je, že semená divineca sú mierne jedovaté. A tiež to, že sa používali na výrobu fakieľ. V najstaršej českej literatúre sa vyskytuje aj jej príznačný názov „fousáč".

Má medovú vôňu a slizovitú chuť.

Obsah účinných látok

flavonoidy
slizovité látky
silice a saponíny
cukry