Vo svete rastie asi dvadsať druhov. Ťažisko výskytu je v Stredomorí a na Blízkom východe.

Vytrvalá rastlina, dorastajúca do výšky až deväťdesiat centimetrov, s drevnatelejším horizontálnym oddenkom. 

Lodyka je priama, štvorthranná, zelená alebo hnedofialovo nabehnutá, v hornej časti vetvená. Listy sú stopkaté, v čepeli podlhovasto vajcovitého tvaru. Spolu s listeňmi aj kalichmi sú bodkované polguľovitými, tmavými lesklými žľazkami vylučujúcimi silice. Celá rastlina je žľaznato chlpatá. 

Kvety majú svetlonachovu farbu, tvoria chudobnokvété lichopretočia nahromadené na vrchole lodiky a horných vetiev do krátkych lichostrapov alebo hlavičiek. Kvitne v júni až v septembri. Plod je tmavohlnedá tvrdka.

Rastie v celej Európe, okrem Islandu a najsevernejších častí Fennoskandinávie a Ruska. Nájdeme ju na Azoroch, Kanárskych ostrovoch, v severozápadnej Afrike, v nižších polohách Himalájí, na Kaukaze, v Iráne, južnej Číne, na Taiwane. 

U nás v Českej republike nájdeme predovšetkým poddruh dobromyseľ obyčajná pravá. Rastie hojne hlavne v teplejších oblastiach štátu.

Často preferuje kaňonovité údolia riek s priaznivými mezoklimatickými podmienkami (napr. údolie Ohře, údolie Vltavy a Malše alebo údolie riek na južnej Morave). Jedná sa o svetlomilnú rastlinu, takže preferuje slnečné stráne, lemovanie lesov, lesostepi, pasieky, zriedkavejšie potom svetlé listnaté lesy. Nájdeme ju niekedy aj na násypoch železníc a ciest. Rastie na suchších, hlinitých pôdach s vyšším obsahom živín. Za kvitu tvorí obvykle dominantu porastov.

Už v stredoveku bola dobromyseľ hojne používaná v liečiteľstve. V Mattioliho herbári sa toho dočítame naozaj veľa. Zamiešaná s medom na spôsob lektvaru čistila a otvárala priedušky a mierila kašeľ. Odvar vo víne odolával všetkému jedu. Matkám sa radilo jesť dobromyseľ nalačno, kvôli tvorbe mlieka. Odvar z dobromyslí sa používal v kúpeľoch, proti svrabu, prašivosti a žltačke. Na opuchnuté mandle sa používala čerstvo vytlačená šťava z byliny. Teplá para z odvaru vo víne zase vraj rozháňala zvučanie a hučanie v ušiach.

Orezávame kvitnúce olistené vrcholky. Najväčší obsah silíc má bylina pred poludním. 

Materiál sa potom suší v tieni, najlepšie v prievane. Môžeme rozvesiť zväzky alebo rozprestrieť do tenkých vrstiev. Po usušení odtrhneme lodiky a drevnaté časti odstránime. Sušíme-li umelo, neprekračujeme teplotu 35 °C.

Z drogy sa pripravujú čaje, čajové zmesi, tinktúry a kvapky. Nálev môžeme pripraviť z dvoch čajových lyžičiek rezanej natí a 250 ml horúcej vody. Lúhujeme dvadsať minút. Navonok môžeme použiť na prípravu kúpeľov, obkladov alebo kloktadiel.

V Stredomorí sa pestuje dobromyseľ, ktorá sa hojne využíva v kulinárstve ako korenie pod názvom oregano.