Známy pod názvom „čertov koreň" alebo „sibírsky ženšen". Rastlina ďalekého východu, ktorá sa svojimi účinkami vyrovná ťažšie dostupnému ženšenu. Nejedlé plody zdanlivo pripomínajú naše ostružiny. Ker je dobre pestovateľný aj v našich podmienkach, ale zdivočuje len výnimočne. Je mrazuvzdorný a vytrvalý, jeho kvety krásne vonia. Táto rastlina je známa svojimi adaptogénnymi vlastnosťami, čo znamená, že pomáha telu prispôsobiť sa rôznym stresovým situáciám.

Je tiež často používaný ako tonikum na zvýšenie energetickej úrovne, zlepšenie fyzickej výkonnosti a vytrvalosti. Tiež sa používa na podporu imunitného systému, zlepšenie mentálneho stavu, znižovanie únavy a zlepšovanie celkovej pohody.

Popis Eleuterokoku

Ker s hustými tŕňatými vetvami, dorástajúci do výšky okolo 2 metrov, výnimočne aj vyššie. Dlho stopkaté listy sú striedavé, dlanito zložené z 3 až 5 lístkov. Lístky sú podlhovasto eliptického tvaru, špicaté na koncoch a majú hrubý, zubatý okraj. Sú tmavozelené a lesklé. Koreňový systém je silný a vetvený. Korene sú hnedé a drevnaté. Rastlina produkuje výhonky s tŕňmi, ktoré sa nachádzajú pozdĺž stoniek a vetiev. Tieto tŕne sú ostnaté a pomáhajú rastline chrániť sa pred bylinožravcami.

Kvety sú drobné, fialové alebo žltozelené a usporiadané v malých okolíkoch na koncoch vetiev. Kvety sú obojpohlavné a majú päť okvetných lístkov a päť tyčiniek. Rastlina kvitne v lete, zvyčajne v júli a auguste.

Po odkvitnutí nasleduje tvorba drobných, guľatých plodov, ktoré sú červenej alebo tmavofileovej farby. Tieto plody sú bobuľky obsahujúce semená.

Rozšírenie a ekológia

Predovšetkým východ Ruska (Chabarovský a Prímorský kraj a oblasť Amurská). Ďalej potom Japonsko, Kórea a severovýchodná Čína.

Ide o odolnú rastlinu, schopnú rásť v širokej škále pôd a podmienok. V prírode sa často vyskytuje v lesoch, krovinách aj horských oblastiach.

Využitie v liečiteľstve

Rastlina je známa v tradičnej čínskej medicíne. V krajinách jej prirodzeného výskytu sa používa v liečiteľstve už po stáročia. Jej rozmach do Európy nastáva však až v päťdesiatych rokoch, keď sa vedecky začala viac skúmať. Zistilo sa, že jej účinky sú veľmi podobné ženšenu, ktorý bol vzácnejší, a teda viac nedostupný. Vyššia dopyt viedol k logickej devastácii plané rastúcich kultúr eleuterokoku v Rusku, a tak sa začal hojne vysádzať a pestovať, predovšetkým v Chabarovskom kraji. Plantáže tu vzniknuté mali pokryť celkovú spotrebu a zabrániť tak drancovaniu prirodzenej populácie krov vo voľnej prírode. 

Zber a úprava

Koreň sa šetrne odrezáva ku koncu septembra. Očistí sa a nakrája na menšie kúsky. Jeho sušenie prebieha maximálne do teploty 70°C. Po úplnom vysušení sa korene rozdrvia alebo rozmelú na jemný prášok. Na prípravu rôznych liečivých prípravkov sa často používa extrakcia.

Skôr sa k nám dovážal tekutý extrakt z Ruska, ktorý bol najznámejšou liekovou formou. Potom sa začali vyrábať tekuté prípravky aj u nás. Obľúbenou formou je liehová tinktúra. 

 Obsah účinných látok

• eleuterozidy
• flavonoidy
• draslík, horčík, vápnik
• cukry, silice, živice, lipidy a ďalšie