Fenikel obyčajný

Väčšina ľudí pozná dnes fenikel ako zeleninu, ktorá sa dá kúpiť v obchodoch a používa sa do šalátov alebo na zapekanie. Ide však len o kultivar špeciálne vyšľachtený na tieto účely. Fenikel obyčajný je v mnohom podobný kôpru. Skôr sa nazýval aj taliansky kôpor. Jeho semená využívame ako korenie. Majú korenisto nasladkú vôňu a sú známe v kuchyni aj v liehovarníckom priemysle.

Veľmi aromatická trvalka

Ide o vytrvalú bylinu (niektoré kultivary a formy sú jednoleté alebo dvojročné), ktorá je veľmi aromatická, má sivozelenou farbu a vetvenú, priamu stonku. Vyrastá do výšky 50–70 centimetrov.

Koreň je dlhý, vretenový, neskôr vetvený a biely. Listy rastú striedavo, stopka je dlhá, čepeľ v obryse trojuholníková a 3–4× pernatoúkrojková do čiarkovitých až nitkovitých úkrojkov. Pošvy, z ktorých listy vyrastajú, sú blanito lemované a na konci uškaté.

Kvetinstvo tvorí zložené ploché okolíky, skladajúce sa z 6–8(15) okolíčkov na nestejnakých stopkách. V okolíčkoch je 15–20 kvetov. Korunné lístky sú sýto žlté, eliptické, v hornej časti dovnútra ohnuté. Kvety sú obojpohlavné. Plodom je dvojnažka. Po dozretí oplodí plod praskne a rozdelí sa na merikarpiá, ktoré majú hnedozelenú alebo žltozelenú farbu. Kvitne od júla do septembra.

Jediný druh, ale rozšírený po celom svete

Rod feniklov zahŕňa len jeden druh, a to fenikel obyčajný. Je kultúrou rozšírený v miernych pásmach takmer do celého sveta (ide o Entomogam). Pôvodne pravdepodobne rástol len v Stredomorí a v západnej Ázii. Dosť často sa pestuje a tiež občas zplaňuje.

Rád rastie na holorubiach, na krovinatých svahoch alebo aj okolo ciest, na rumoviskách apod. Má rád slnko, potrebuje hlbšiu pôdu s obsahom vápnika a dostatok vlahy.

Taliansky kôpor sa stal známym vďaka hadom

V stredoveku sa u nás fenikel nazýval taliansky kôpor. Bola to teda Itália, odkiaľ sa k nám šírila jeho povesť. V herbári P. A. Mattioliho (známy stredoveký lekár, ktorý pôsobil aj v Prahe) sa dočítame, že taliansky kôpor sa uviedol ľuďom vo známosť vďaka hadom, ktorí jeho požívaním zvlečú zo seba starú kožu a svoj zrak si s ňou čistia. V tomto herbári sa tiež dočítame o jeho podpore prirodzeného trávenia a dojčenia. Pitie odvaru talianskeho kôpra vo víne vraj pomáha ženám pri menštruácii. Okrem semien sa v histórii používala zvonka aj šťava vytlačená zo stonky a tiež koreň byliny.

Liečivé vlastnosti fenikla obyčajného sú nám teda známe už po stáročia a západná medicína len potvrdzuje už dlho opisované pravdy ľudového liečiteľstva.

Plody fenikla sa užívajú ako nálev aj ako korenie

Plody sa zbierajú väčšinou v septembri rezaním zrelých okolíkov, ktoré v tom čase majú svetlohnedú farbu. Následne sa nechávajú dozrieť, potom sa vymlátia, vytriedia a vyčistia.

Vnútorne sa používa v náleve (cca čajová lyžička na šálku vody, dvakrát denne), v prášku a kapsulách na podporu žalúdočnej a črevnej činnosti, vylučovania a tiež na podporu dojčenia (sekrécia mlieka). Zvonka sa používa hlavne na umývanie očí.

Fenikel sa hojne používa ako korenie na dochucovanie jedál a likérov.

Využíva sa v liehovarníckom priemysle aj ako zelenina

Silice z fenikla sa používajú hlavne v liehovarníckom priemysle. Zvyšky plodov po oddestilovaní silice sa potom pre svoj vysoký obsah bielkovín a slizy používajú ako krmivo pre dobytok.

Kultivary z okruhu Azoricum Group sa pestujú ako zelenina. Ich prízemné listy vytvárajú hľuzovité pošvy, ktoré sú vhodné na kulinárske spracovanie.

Mattioli píše, že medzi všetkými bylinami nie je žiadny kvet tak príjemný včelám ako z talianskeho kôpra, a keď sa bylina utlčie a tým sa potom potrie včelie úle, včely si potom obľubujú a rady tu zostávajú.

Dusený fenikel na olivovom oleji podľa Marcelly Hazan

3 veľké fenikle
1/3 šálky extra panenského oleja
soľ

Najlepšia sezóna, keď je fenikel najšťavnatejší a najsladší – najčerstvejší, je od jesene do jari. Taliani rozlišujú samčí a samičí fenikel. Samičí má veľmi robustnú a okrúhlu listovú pošvu, samčí je skôr tenší a dlhší. Samčí je krehkejší, menej vláknitý, je jemnejšej vône a teda vhodnejší do studenej kuchyne. Na tepelnú úpravu sa viac hodí samičí fenikel, bude chutiť lepšie.

V jednoduchosti je krása a tento taliansky recept nechá úprimne vyniknúť čerstvému feniklu jeho anízovú vôňu a nasladkú a korenistú chuť. Autorom je známa talianska kuchárka Marcella Hazan.

Odkrojte vrchnú časť feniklov, kde sa stretávajú s listovou pošvou, a vyhoďte ich. Zbavte sa všetkých zožltnutých a poškodených vonkajších listov. Odkrojte dolnú časť v hrúbke asi 3 mm. Listovú pošvu rovne pokrájajte na plátky hrubé asi jeden centimeter, potom ich poriadne prepláchnite vo vode
Do veľkej panvice na smaženie vložte plátky fenikla a nalejte olivový olej. Prilejte toľko vody, aby boli plátky pod hladinou a dajte panvicu na stredne vysoký plameň. Bez pokrievky plátky fenikla duste a občas otáčajte, kým nebudú lesklé a pri vpichnutí vidličkou mäkké, mali by mať svetlozlatú farbu. Spodok by mal byť určite tvrdší ako vrch. Čas dusenia je 25 až 40 minút, v závislosti od čerstvosti fenikla. Ak dochádza pri dusení v panvici tekutina, dolejte tretinu šálky vody. Na záver by nemala v panvici zostať žiadna tekutina. Prisypte soľ, všetko premiešajte a ihneď podávajte.
Dobrú chuť.

Obsah účinných látok

silice (v plodoch 4–6 %), anetol a fenchón