Hloh obyčajný

Hloh je známy pre svoje charakteristické červené plody – hložinky, pre krásne biele až nažltlé kvety a tiež pre ich nepríjemnú vôňu. Patrí do čeľade ružovitých, kam spadá aj rod alchemyliek. Oba rody sú z pohľadu taxonomického členenia dosť problematické. V prírode dochádza k častej hybridizácii viacerých druhov, čo značne zvyšuje variabilitu druhu a tiež prináša svoje problémy pri určovaní rastlín v teréne. Na účinky hlohu to ale veľký vplyv nemá, ak nejde o okrasné kultivary.

Veľký ker či stromček vo všetkých odtieňoch zelenej

Tŕnistý ker dorástajúci výšky až 4 metrov, vo forme malého stromu až 10 metrov. Vetvy majú sivastú farbu a spodná časť kmeňa je pokrytá popraskávanou borkou. Koreň je značne členitý a siaha hlboko do zeme. Listy sú 3–5 laločné, obovajčité až elipsovité, vrúbkovano zubatené na okrajoch, na líci v sfarbení olivovom až tmavozelenej, na rube skôr svetlozelené. Súkvetie je tvorené z 5–12 kvetov. Plody sú malé guľaté malvice, farby hnedočervenej až tmavočervenej, visiace na ohnutých stopkách a obsahujú 2–3 kôstky v jadre.

Európska rastlina, ktorú nájdeme takmer všade

Pôvodný európsky druh, ktorého areál rozšírenia siaha od Stredozemného mora po Škandináviou a od Britských ostrovov k Čiernemu moru. U nás na Slovensku rastie dosť hojne najmä v nížinách a pahorkatinách.

Dobre sa mu darí v listnatých a zmiešaných lesoch, v presvetlených boroch, v lužných lesoch, v údoliach okolo riek, na medziach aj slnečných svahoch. Pôdy, väčšinou svieže a bohaté na živiny, hlinité až ílovité, skôr vlhšie, mierne kyslé až mierne zásadité.

Použitie v ľudovom liečiteľstve

Použitie hlohu v bylinkárstve sa v priebehu času značne zmenilo. Podľa Mattioliho herbára sa pálila voda z červených bobúľ ako liek na obličkové kamienky, hložinky sa tiež používali na zastavenie nadmernej stolice. Koreň hlohový na drobno utlčený a priložený na telo vraj zase vyťahoval von triesky, tŕne, šípky a podobné veci.

Dnes je hloh pevne spätý so srdcom a kardiovaskulárnym systémom. Jeho podpora srdcovej činnosti a krvného obehu je podložená vedeckými štúdiami a je častou súčasťou moderných liekov. Hloh pôsobí pomaly. Je dôležité dbať na pravidelnosť a vytrvať. Nemá vedľajšie účinky, ale nie je vhodné kombinovať ho s inými liekmi na srdce (prípadne až po konzultácii s lekárom).

Hloh obyčajný je tiež vhodný pri problémoch so zaspávaním, lebo podporuje prirodzenú relaxáciu. Aj obyčajná šálka nálevu, ideálne dochutená medom, má príjemný relaxačný účinok, upokojuje nervové napätie a tým uvoľňuje myseľ.

Jesenný zber i využitie v kuchyni

Plody zbierame až na jeseň, zvyčajne v septembri alebo októbri. Sušíme ich pri umelom teple (do 70 °C), dbáme na správne presušenie – v opačnom prípade hrozí plesnivenie. Kvety a list zbierame na začiatku rozvinutia, zvyčajne v máji, sušia sa v tieni, pri umelom teple (do 40 °C), pri nesprávnom sušení často hnednú.

Najúčinnejšou liekovou formou je tinktúra z kvetných pukov. Často sa však používajú aj nálevy z krájanej drogy, keď sa používajú 2 čajové lyžičky na šálku vody (2–3 šálky denne).

Hložinky majú svoje využitie aj v kuchyni. Sú nasladlé až jemne trpké. Varia sa z nich džemy, marmelády a povidlá. Možnosťou sú tiež rôzne likéry a vína. V období zberu tradičnej šípky teda zbystrite a rozhliadnite sa po okolí. Dosť často sa tam niekde červená ďalšia skrytá sila prírody.

Obsah účinných látok

flavóny
aminopuríny (adenín, adenozín a guanín)
triesloviny a silice
deriváty triterpenové (kyselina ursolová, oleanolová, krategová)
vitamíny C a B