Podobnosť s žihľavou je veľká, avšak táto bylinká nežihľa. Spoločným rysom by mohol byť liečivý potenciál a ich burinový dojem v opustených záhradách. Hluchavka má krásne biele kvety, ktoré sú plné sladkého nektáru, lákajúceho nielen hmyzích opeľovačov, ale aj maškrtné jazýčky našej mladosti. Taký hluchavkový čaj je potom jedným z tých najlahodnejších bylinných čajov vôbec.

Popis

Je to vytrvalá bylina, ktorá dosahuje výšky zvyčajne 20 až 60 centimetrov. Stonky sú priame, neveltvené a hranatené. Listy sú vstrebačné, stopkaté, vajcovité až srdcovitého tvaru s vrúbkovanými okrajmi, jemne ochlpené. Biele trubkovité kvety sú usporiadané v praslenoch, listence sa podobajú listom. Koruna je dvojperná, kalich päťzubý, prašníky čierne. Plodom sú tvrdky vajcovitého tvaru. Kvitne od apríla do novembra.

Rozšírenie a ekológia

Rastie takmer v celej Európe. Areál jej rozšírenia sa tiahne až do Ázie. Zavlečená bola aj na Nový Zéland, Island a do Severnej Ameriky. U nás ju nájdeme na celom území. Rastie na rumoviskách, skládkach, v priekopách pri cestách, pri okrajoch lesov, ako burina na zanedbaných záhradách. Vyhovujú jej bohaté vlhké pôdy.

Využitie v liečiteľstve

Hluchavka bola známa už v antickej rímskej ríši a používala sa v tradičnom liečiteľstve tej doby. Plinius popisuje, že jej listy a kvety sa používali na liečbu rôznych zdravotných ťažkostí, najmä ťažších hnačkových ochorení. Obklady z vňate sa používali na liečbu rezných a bodných zranení.

Stredoveký lekár Mattioli píše vo svojom diele o hluchej čiže mŕtvej žihľave. V tejto dobe sa hluchavka používala prevažne zvonku, pomáhala liečiť rôzne opuchy, hnisavé rany, vredy a odreniny.

Najcennejšie sú kvety bielych hluchaviek, ale v starých receptoch môžeme často nájsť použitie hluchavky žltej. V praxi môžeme zbierať aj kvety hluchavky purpurovej, účinky budú dosť podobné.

V dnešnej dobe vieme, že hluchavka pôsobí protizápalovo a diureticky. Ženám pomáha v ich menštruačnom období. Tak ako v histórii, ale aj teraz stále hrá dôležitú rolu pri tráviacich ťažkostiach.

Zber a úprava

Od mája do septembra zbierame kvetnú korunu. Kvietky sušíme rýchlo v tieni alebo umelo v sušičke, kde by teplota nemala prekračovať 35°C. Droga ľahko vlhne a hnedne, je potom bezcenná, dôležité je dobré uskladnenie.

Z kvetov robíme výhradne nálev (lyžička kvetov na šálku vody). Hluchavkový čaj je obľúbený aj pre svoju nasladlú chuť, jemnú nenápadnú vôňu a zlatistú farbu. Kvety sa tiež pridávajú do rôznych urologických čajových zmesí.

Do liečivých kúpeľov potom pridávame macerát z vňate prevarený varom.

Obsah účinných látok:

• slizové látky
• katechínové triesloviny
• silice
• flavonoidy
• biogénne amíny: histamín, tyramín a metylamín