Borievka obyčajná

O borievke sa môžeme dočítať v rozličných historických prameňoch. Pod týmto stromom vraj ležal prorok Eliáš, keď utiekal pred hnevom Jezábely až na púšť. Tam ho po druhý raz prebudil anjel. Starí alchymisti poznali borievkové uhlie. Dobre vedeli, že jeho žeravé uhlíky udržia žiar zďaleka najdlhšie. V herbároch sa opisujú jej liečivé vlastnosti a využitie v liehovarníckom priemysle a rezbárstve.

Stálozelený ihličnatý ker

Stálozelená ihličnatá drevina. Rastie väčšinou vo forme kra, zriedka aj ako strom s jedným alebo aj viacerými kmeňmi. Koruna je pravidelne rozložitá, často valcovitého alebo guľovitého tvaru. Ihličie má sivozelenou farbu, vyrastá preslenovito po troch. Sú rovné alebo zaoblené, ostro zašpičatené.

Ide o dvojdomú rastlinu. Samčie šišticové kvety majú žltkastú farbu, samičie zelenú. Guľovité plody sa nazývajú galbuly alebo ľudovo borievky. Dozrievajú druhým rokom a tretím rokom opadávajú. Sú tmavo modré, čierne alebo hnedé a ojínené.

U nás je borievka na ústupe

Je rozšírená po celej severnej pologuli, v teplých pásmach. U nás je skôr na ústupe. Tam, kde skôr rástla hojne, rastie dnes skôr len roztrúsene.

Vyhovujú jej osvetlené miesta, pastviny a okraje lesov, skalnaté a kamenité svahy prevažne v horách.

Využitie v ľudovom liečiteľstve

V stredovekom herbári P. A. Mattioliho sa dočítame o borievke mnoho zaujímavých informácií. Používala sa vnútorne vo forme odvaru borievok v bielom víne. Tento odvar bol braný ako „Praeservatium", tj. obrana v čase nebezpečia moru.

Na vykurovanie miestností sa používala živica, usušený koreň a kmeň, rovnako tak pichľavé vetvičky. Tento dym odhával hady a zlé počasie. V lekárňach sa vtedy dala zohnať suchá fermeža (borievková živica) pod názvom Sandaraca alebo Vernix. Používala sa buď vnútorne s čerstvým vajcom, alebo zvonka ako zásyp pri krvácaní zlatých žíl.

Veľmi sa používal aj borievkový olej. Ten sa pripravoval z rozmačkaných čerstvých bobúľ a bieleho vína. Po kvasení sa ohňom získaval olej, ktorý splýval na povrchu. Takýto olej sa potom používal vnútorne aj ako balzam.

Bobule je dobré zbierať v rukaviciach

Na jeseň sa zbierajú zrelé bobule. Buď sa opatrne (v rukaviciach) trhajú priamo z vetví, alebo sa strasajú do plachiet. Bobule je nutné pretriediť. Sušenie prebieha v tieni na vzdušných miestach, s maximálnou teplotou do 35 °C. Pri dobrom uskladnení vydržia aj tri roky. Sušené bobule sa používajú v náleve alebo sa pridávajú do kúpeľov.

Veľmi účinné sú tinktúry z púčikov, ktoré obsahujú všetky účinné látky v ideálnej koncentrácii.

Čo by ste mali o borievke ešte vedieť

Borievka sa zásadne neodporúča pre deti. Dráždi totiž obličky a pri jej dlhodobom používaní môže hroziť aj ich poškodenie.

Borievky sa tiež používajú pri výrobe likérov a alkoholových nápojov (borovička, gin), ale aj ako korenie pri príprave diviny či marinád. Bývajú aj súčasťou vyrábaných zmesí korenín.

Borievkové drevo je veľmi odolné a krásne vonia. Používalo sa v rezbárstve pri výrobe dýmok a palíc. U nás je však borievka chránená – drevo sa teda nesmie získavať, iba dovážať.