Na svete rastie okolo 70 druhov ihlíc. Všetky druhy, ktoré rastú v SR majú liečivý potenciál. Ich sušený koreň sa používa v liečiteľstve ale aj v medicíne ako diuretikum. Kedysi ju sedliaci nemali práve v láske. Rástla často na poliach. Jej koreň je veľmi silný a hlboko rastúci. To malo za následok zdržiavanie pluhu alebo koní pri oraní a rovnako tak netešila bosé nohy oráčov. Jej ostré tŕne často spôsobovali ťažkosti a hnev. Možno práve preto sa ľudovo ujal názov „babí hnev".

Popis

Ide o vytrvalú bylinu s veľmi slabým zapáchajúcim odérom. Má silný guľový koreň. Priama, väčšinou ochlpená stonka vyrastá do výšky až 120 centimetrov, zvyčajne však nájdeme rastliny vysoké medzi 40-60 centimetrami. Stonka na báze drevnatí, je väčšinou bohato vetvená, s početnými skrátenými vetvami s krátkymi tuhými tŕňmi. Trojpočetné listy sú úzko eliptického tvaru a kvety rastú v krátkych hustých hroznoch. Koruna je väčšinou ružová alebo fialovo červená, vzácnejšie potom biela. Kvitne od júna do augusta. Plodom sú struky.

Rozšírenie a ekológia

Vyskytuje sa v západnej, juhozápadnej a strednej Európe, od Francúzska po západnú Ukrajinu, od Talianska po južnú Škandináviu. Ďalej potom v severnej Afrike, na Blízkom východe a v Strednej Ázii. Druhotný výskyt je známy zo Severnej Ameriky. U nás rastie skôr v teplejších oblastiach, od nížin do podhoria. Až na výnimky úplne chýba v západných a južných Čechách, okrajovo sa tu vyskytuje iba v Poohří a Povltaví.

Rastie na suchých lúkach a pastvinách, na okrajoch polí, v úvozoch, na suchých svahoch medzi krovinami, na suchších miestach v nivách riek, okolo komunikácií. Vyhovujú jej hlboké, ťažké, minerálne silné pôdy.

Využitie v liečiteľstve

V stredoveku sa ihlica používala dosť podobne ako je tomu v dnešnej dobe. Vedelo sa o jej schopnostiach „hnať moč, rozmieľňovať a vypudzovať kameň". Kôra koreňa sa varila vo víne, ďalej sa tiež z čerstvého koreňa pálila voda alebo sa koreň tlkol na prášok. Zvonku sa používal odvar vo vode s octom pri bolesti zubov. (Mattioliho herbár)

Ihlicu ideálne kombinujeme do čajových zmesí, napríklad s listom medvedice, kvetom vresu, koreňom zeleru alebo petržlenu, prípadne vňaťou svíbla syridlového, kvetom brezy a s vňaťou praslička. Všeobecne je dôležité nepoužívať drogu dlhodobo. Vyplavuje totiž z tela niektoré minerály. Jej samostatné užitie sa odporúča len na 5-6 dní z týždňa v maximálnej dĺžke troch týždňov, potom aspoň na týždeň vynechať. Pre deti nie je vhodná vôbec.

Zber a úprava

Koreň zbierame na jar alebo na jeseň. Staršie a väčšie korene očistíme, nakrájame na menšie kusy, potom sušíme v sušičke až do úplného skrehnutia. Teplota by nemala prekračovať 50°C. Sušený koreň potom môžeme pridávať do rôznych čajových zmesí. Jej samostatné užívanie sa odporúča pri potrebe razantnejšieho účinku a iba krátkodobo. Ideálnou formou je potom nálev z koreňa.

Známe a veľmi obľúbené v použití sú liehové tinktúry, ktoré sa robia ako z koreňa, tak z extraktu vňate a kvetov. Medzi lahodnejšie úpravy môžeme zaradiť tzv. ihlicový koňak. Do litra koňaku naložíme cca 200 g nakrájaného, sušeného koreňa a necháme aspoň 2 týždne lúhovať. Následne používame ako kvapky, ktoré zriedime vo vode a popíjame niekoľkokrát denne.

Obsah účinných látok

• cyklitol, ononytol
• izoflavónové glykozidy (ononín)
• triterpenoidné glykozidy
• silice