Komonica, paša pre oči alebo pre kone? Komoň je totiž zastaraný knižný až poetický názov pre koňa zovretého uzdou, teda jazdецkého koňa. Použitie tejto byliny ako krmoviny má skôr historický charakter. Rovnako tak mednosť je vlastnosťou skôr danou v pozadí. Čo však pretrváva v ľudských tradíciách až dodnes, je odkaz druhového mena. Lekárske použitie komonika opisuje vo svojom diele už starogrécky lekár Pedanius Dioscorides.

Dvojročná bylina, ktorá dorastá pokojne až do výšky 170 centimetrov. Stonka sa rozvetvuje už od spodku, je vystúpavá až vzpriamená. Trojpočetné listy rastú striedavo, sú dlho stopkaté, eliptického až vajcovitého tvaru, na okrajoch riedko zúbkaté. Drobné žlté kvietky tvoria hroznovité kvetenstvo. Sladko vonia. Plodom je struk s jedným až dvoma semiačkami. Kvitne od júna do septembra.

V Európe rozšírený druh. Izolovane sa vyskytuje v Malej Ázii, Iráne, Himalájach. Postupne bol zavlečený aj do oboch Amerík, do južnej Afriky a južnej Austrálie. Na našom území ju nájdeme rásť v teplejších oblastiach nižších polôh. Rastie na suchých svahoch, rumoviskách, skládkach, kamenitých valoch, popri cestách, na rôznych ruderálnych miestach. Vyhovujú jej neutrálne až alkalické pôdy, suchšie slnné stanovištia. Občas ju môžeme vidieť aj pestovanú v záhradách.

V staroveku sa v lekárstve používali predovšetkým semená komonika. Mlela sa z nich múka a užívala sa podobne ako tá zo semena ľanového. Podľa Mattioliho stredovekého herbára sa komonica najviac uplatňovala zvonka. Prikladala sa priamo utlčená rastlina alebo obklady z ľanových šatiek, máčaných vo vode z komonika vypálenej. To malo pôsobiť takmer na všetky vonkajšie bolesti a tiež pri zápaloch očí.

V dnešnej dobe vieme, že pôsobenie komonika je protizápalové, že zvyšuje kapilárnu odolnosť a periférne prekrvenie. Obsiahnutý kumarín pôsobí okrem iného proti nespavosti. V zmesiach sa potom používa pri problémoch s trávením.

Zbierame kvitnúcu nať alebo otrháme len kvety v období od júna do augusta. Sušíme v prirodzenom teple. Pri umelom sušení by teplota nemala prekračovať 35° C.

Najčastejšie sa používa vo forme macerátu (lyžička rezanej drogy na šálku vody). Nálev sa používa skôr len výnimočne. Celkom časté je aj použitie v rôznych čajových zmesiach. Droga pôsobí pomerne silno. Je nutné dávať pozor na možné predávkovanie, ktoré by mohlo viesť k ospalosti, závratom, vracaniu a bolesti hlavy. Obvyklá denná dávka sa pohybuje maximálne okolo 4 gramov rezanej sušenej drogy. Vyššie dávkovanie je možné len pri presne indikovaných prípadoch. Neodporúčame ani dlhodobejšie užívanie. Úplne nevhodné je užívať komonicu v prípade osôb s poruchami zrážanlivosti krvi. Zvonka používame vo forme obkladov, náplastí a na omývanie na zmäkčenie a utíšenie hojacich sa rán.