Poznávacím znamením alchemylky žltavozelennej sú okrúhle obličkovité listy pripomínajúce sukničku alebo tiež husaciu nohu. Tieto listy sú sedem až deväťlaločné, tuhé a tvoria prízemovú ružicu, z ktorej ďalej rastú chlpatkaté vetvené stonky, vysoké niekedy až 30 cm. Vrcholce tvoria žltavozelené drobné kvetiky, plodom je nažka ukrytá v malej kopijovitej číšočke. Alchemylka rastie v trsoch, je vytrvalá a kvitne od mája do septembra.

Kde rastie alchemylka?

Alchemylka sa vyskytuje takmer po celej Európe, ďalej v Ázii, Severnej Amerike a Austrálii. Rastie pri potokoch, v lesoch, v hájoch, na lúkach i medziach, skôr v podhorí a na horách, menej často v nížinách. Alchemylka má rada polotieň a vlhko, prameniská a mokraďové lúky, ale nájdeme ju aj na slnečných stanovištiach, na rumoviskách, na okrajoch ciest, na návsiach. U nás a na Slovensku sa vyskytuje prakticky na celom území.

Podľa historických herbárov je alchemylka: „Bylina, špeciálne sa hodiaca na rany, na vnútorné i vonkajšie úrazy, lebo vraj hasí a odháňa horúčosť. To čo je v tele roztrhaného, to uzdravuje. Je prirodzenosťou studená a suchá, lebo má chuť trpkú a sťahujúcu." Alchemylka bola tiež spájaná so ženským elementom, s ktorým je alchemylka primárne spájaná dodnes: „Oslabnuté, ochabnuté a visiace prsia upevňuje odvar husacej nožky v obyčajnej vode. Na prsia sa prikladajú šatky namočené v tomto odvare." (obe citácie – Mattioliho herbár).  Dnes sa dočítame najmä, že alchemylka žltavozelená pomáha k normálnej činnosti cievnej sústavy,  proti pocitu ťažkých nôh a zároveň podporuje normálne funkcie dýchacieho systému.

Zber alchemylky a jej uchovávanie

Účinnou drogou alchemylky sú listy a vňať. Zbierajú sa v čase kvetu, keď je obsah účinných látok v byline najvyšší. Alchemylka sa lúhuje aj maceruje, robia sa odvary, čaje, masti, tinktúry, a to v závislosti od použitia. Známe sú už opísané obklady z odvarov, ale aj sedacie alchemylkové kúpele, kde sa využíva cez noc macerovaná sušená bylina.

Alchemylka patrí medzi známe a veľmi obľúbené bylinky našincov. Jej výskyt je hojný a určenie jednoduché, s minimálnym rizikom zámeny. Pri spracovaní sakladie väčší dôraz na pomalé a správne sušenie – pozor na presychanie a zároveň aj na zaparenie. Pri sušení alchemylky vyberajte tienisté miesta, použite sitá, klaďte v tenkých vrstvách a obracajte. Správne usušená alchemylka si zachováva svoju svetlozelenú farbu. Ani pri dlhodobom užívaní alchemylky neboli zistené žiadne vedľajšie účinky. Výčet účinného použitia pre človeka je rozhodne pestrejší, ako sa na prvý posluch zdá, a možno práve pre svoj široký liečivý potenciál je „husacia nožka" stálicou ľudového liečiteľstva.

S alchemylkou je spájaný fyzikálny jav, takzvaná gutácia (gutta=kvapka), teda slzenie rastlín. Ako k tomuto javu dochádza? Pri vzniku hydrostatického pretlaku v rastline dochádza k uvoľňovaniu vody pomocou hydatód na okrajoch listov. Pre stredovekých vedcov isto nepoznaná záhada. Podľa povestí alchymisti dúfali, že by im táto „nebeská rosa" mohla pomôcť pri hľadaní zlata a kameňa mudrcov, čo zrejme neviedlo k zdarnému výsledku. Napriek tomu sú vylučované kvapky prospešné aj pre nás, nielen pre rastlinu. Tieto kvapky totiž obsahujú rozpustené minerály a stopové množstvo účinných látok obsiahnutých v byline. Práve tu možno dostojí „nebeská rosa" svojím povesťám. Samotným potieraním dokáže obohatiť našu pleť, očistiť našu pokožku a celkom iste aj rozžiariť tvár.