Pŕhľava dvojdomá
Urtica dioica
Zbieraná časť
list, niekedy vňať
Podporuje
vylučovanie vody z tela, normálna činnosť kardiovaskulárneho systému, normálna činnosť obličiek – vylučovanie, osvieženie tela, vitalita a energia, prirodzená obranyschopnosť - imunita, normálna funkcia prostaty, normálna funkcia dýchacieho systému
Možno trochu nedocenená bylinka. Najpravdepodobnejšie práve preto, že je taká hojná a obyčajná. Vie samozrejme nepríjemne popáliť. Dosť často vytvára nepreniknuteľné kolónie a tiež sa niekedy nevedomky stáva obtažným burínom v záhradách a skleníkoch. Kto však spoznal žihľavu viac do hĺbky, ten pochopil, že tento pohľad je prinajmenšom skreslený. Ak pominieme výčet liečebných tvrdení, ktoré sú už dnes oprené o vedu, potom nemožno opomínať jej sviežu chuť v jarných pokrmoch, schopnosť použitia ako zeleného hnojiva v záhonoch alebo napríklad zásobáreň zimnej výživy pre sliepočky.
Vysoká bylina, ktorá vie nepríjemne žihnúť
Ide o vytrvalú bylinu s pálivými chĺpkami. Oddenok je žltkastý, dlhý a plazivý. Stonka štvorrhranná, priama, vyrastajúca do výšky okolo 150 centimetrov. Je vetvená väčšinou až v hornej polovici. Čepeľ listu je široko vajcovitého tvaru, na vrchole zašpičatená, na báze spravidla srdcovitého tvaru, po okrajoch pilovitá, na líci tmavo zelenej farby.
Tyčinkové kvetinstvo je tvorené v pazuche horných listov a tvorí priame laty. Kvety sú drobné, zelenej farby. Rastlina je dvojdomá, ojedinele sa vyskytujú aj rastliny jednodomé. Ide o veľmi premenlivý druh. Variabilita sa prejavuje predovšetkým vo vzraste, vetvení, ochlpení, farbe, tvare a veľkosti listov. Kvitne od júna do októbra.
Rastie po celom svete
Rastie predovšetkým v mimotropických oblastiach celého sveta. U nás rastie veľmi hojne na celom území.
Najčastejšie ju uvidíme v okolí ľudských sídiel a často sa stáva húževnatým burínom v záhradách. Tiež rastie pozdĺž plotov, v priekopách pri cestách a silniciach, na rumoviskách a všeobecne na miestach narušených človekom. Vo voľnej prírode sa jej najviac darí vo vlhkých lesoch, pri brehoch potokov a riek, v rôznych krovinách. Mnohokrát vytvára husté rozsiahle porasty.
Dlhodobo známa liečivka
Žihľava ako liečivka je dlhodobo známa. Ak sa pozrieme do Mattioliho herbára, zistíme, že v stredoveku sa hojne používal odvar z vrcholov žihľavy alebo tiež pálená voda. Žihľava sa varila vo víne, rovnako tak sa zadierala s medom do lektváru. Vnútorne sa používala hlavne pri problémoch dýchacieho systému. Zvonka sa používala napríklad žihľavová náplasť. Išlo o žihľavy utlčené so soľou, prikladané k hnisobnastným neduhovám. Niektorí ľudia trpiaci dnou sa žihľavami šľahali po chrbte a rukách v domnení, že jedna bolesť vyženie druhú.
Pri zbere nezabudnite rukavice!
Zbierame mladé žihľavy, vysoké do dvadsiatich centimetrov. Na zber používame rukavice, keďže žihľava páli. Čas zberu začína väčšinou v marci a pokračuje až do septembra. Drogu sušíme v tenkých vrstvách. Umelá teplota pri sušení by nemala presahovať 50 °C. Vnútorne používame v náleve. Odporúča sa jedna lyžica rezanej drogy na pohár vody (až 3× denne).
Mladé čerstvé listy sa dajú použiť do šalátov, pesta a náplní ako zelenina.
Veľkonočná náplň, pesto a ďalšie využitie v kuchyni
Správna veľkonočná náplň je prefarbená nazeleno. Použitie mladých výhonkov žihľavy, alebo listov medvedieho cesnaku, pažítky, petržlenu, ligurčeka, skorocelu či špenátu, to všetko nám má pripomenúť silu prepukajúcej jari.
Okrem sviežej chuti pridávame do jedla aj porciu minerálov a vitamínov. Zelené listy je nutné dobre blanšírovať, teda rýchlo spariť a následne schladiť, aby si zachovali svoju sýtu zelenú farbu a tiež sviežosť a vitamíny. Receptov na zaručene najlepšiu náplň je plný internet.
Nájdeme recepty s mäsom aj bez mäsa, s pestrou paletou zeleného lístia, čisto vegánske verzie a tiež poctivé návody od našich babičiek. Niekto používa staré tvrdšie pečivo, iný si ho čerstvé dopečie v rúre. Dá sa použiť vieka, rožok, žemľa, bageta alebo napríklad toastový chlieb. Taká náplň bývala často prechodným jedlom medzi pôstmi a hodmi.
Ďalšou možnosťou ako využiť mladé žihľavy v kuchyni je napríklad pesto, ktoré sa dá uchovávať v chladničke aj po dlhší čas. Listy žihľavy sa sparia a schladia. Následne sa rozmixujú spolu s kvapkou oleja a ďalšími ingredienciami, medzi ktoré môžeme zaradiť napríklad orechy, cesnak, soľ a korenie. To všetko podľa preferencií chuti. Také pesto potom ochutí akékoľvek cestoviny alebo napríklad obyčajný chlieb s maslom.
Žihľava skvele doplní jedlo ako bylinka, je vhodná do polievok, do smotanových omáčok, aj do miešaných vajíčok. Dá sa tiež použiť ako špenát, teda ako príloha k mäsom a podobne. Zásada je vždy rovnaká. Musí prejsť varom, aby sa zbavila svojich pálivých chĺpkov. Tou najlepšou surovinou budú vždy mladé žihľavy (do dvadsiatich centimetrov). Lokalita zberu je samozrejme tiež dôležitá. Čím čistejšie prostredie, tým lepšie. Na zber nezabudnite rukavice, dlhé nohavice, niekedy sa môžu hodiť nožnice.
Obsah účinných látok
- serotonín
- kyseliny kremičitá a mravčia
- vitamín B2
- minerály a železo
Produkty, ktoré obsahujú žihľavu
Potrebujete poradiť s vašimi boľačkami?
Nahrajte nám správu na Whatsapp (tel. číslo +420 720 680 451). Povedzte nám, čo vás trápi, a nezabudnite uviesť váš vek a aké užívate lieky. Radi sa Vám ozveme.
Prípadne môžete zaslať otázku na poradna@bylinyserafin.sk alebo kontaktovať niektorú z našich poradkýň.
Odborné poradenstvo