Kostihoj lekársky

Kostihoj alebo tiež „čierny koreň". Za svoj ľudový názov vďačí uhľovej farbe podzemku, ktorý je zvnútra belavý. Bylina má doby svojej najväčšej slávy datované do stredoveku a jej liečivé schopnosti sa stále využívajú hlavne v podobe mastí a obkladov.

Svoje využitie nájde aj u záhradkárov. Je skvelým podrastom veľkých kríkov a stromov, rovnako tak prídavkom do kompostu, ktorý obohatí o dusík a minerálne látky, čím sa urýchľuje a zefektívňuje kompostovanie.

Bylina s čiernym podzemkom a modrofialovými kvetmi

Vytrvalá bylina s drsnými chĺpkami. Reparčekový podzemok sa vertikálne zarezáva do pôdy až 30 cm pod povrch. Je viacchlavý, niekedy vetvený, hrubý až 3 centimetre, dužinatý. Na povrchu má čiernu farbu, zvnútra je belavý.

Stonka je priama, rastie do výšky asi 80 cm. Je pokrytá štetinkovitými chĺpkami, okrídlená až hranatá, v hornej časti mierne vetvená. Spodné listy sú kopijovité a zužujú sa do silnej stopky. Horné listy sú prisadnuté, s čepeľou zbehujúcou po stonke až 30 centimetrov dlhou, s výraznou sieťnatou žilnatinou, obojstranne chlpaté.

Modrofialové zvoncovité kvety rastú v mnohokvetých dvojvijanoch a vijanoch. Kvitnú postupne od mája do júla. Plody sú tvrdky.

Nájdete ho v nížinách aj horách

Rastie v Európe a Ázii. Z Írska a severného Španielska až do východnej Európy a ďalej do západnej Sibíri. Chýba alebo je vzácny na juhu aj severe Európy.

V Slovenskej republike sa vyskytuje hojne po celom území od nížin až po hory. Na najvyšších horách len zavlečený k horským chatám a pozdĺž turistických chodníkov.

Darí sa mu na vlhkých piesčitých, hlinitých aj ílovitých pôdach, bohatých na živiny. Často ho môžeme spozorovať v priekopách, na rumoviskách, v krovinách pozdĺž potokov a riek, na ruderálnych stanovištiach alebo vlhkých lúkach a v lužných lesoch.

Významná liečivka už od stredoveku

Grécky lekár a botanik Pedanius Dioscorides (1. stor.) píše o kostihoji vo svojej encyklopédii – De materia medica. V stredoveku patril kostihoj k významným liečivkám. O jeho používaní sa zmieňuje už sv. Hildegarda z Bingenu (12. stor.) v spisoch

Consolida. P. A. Mattioli (16. stor.) opisuje vo svojom herbári kostihoj a jeho jednotlivé použitie. Najčastejšie sa používal zvonka vo forme obkladov, zásypov, náplastí a mastí. Mattioli doslova píše: „Celkovo vzato musia všetci ranní lekári pestovať tento svalník a veľmi si ho vážiť, lebo je užitočný a liečivý na všelijaké rany, hernie, úrazy a škody."

V dnešnej dobe sa kostihoj opäť dostáva na výslnie. Hlbšiemu skúmaniu je podrobený hlavne jeho chemizmus.

Zbiera a suší sa predovšetkým koreň

Koreň zbierame najlepšie na jar ešte pred začiatkom vegetácie alebo potom na jeseň. Umyjeme ho v studenej vode a očistíme od zelených častí, rozpolíme. Sušíme na slnku alebo umelo v sušiarni, kde teplota nesmie byť vyššia ako 45 °C. Správne usušená droga je potom tvrdá a krehká, na lomu biela, chutí horko. Pri dobrom uchovaní môže vydržať aj viac rokov. Použiť možno aj čerstvý nastrúhaný koreň.

Obsah účinných látok

slizové látky
triesloviny
alkaloidy (symphytocynoglossin, konsolidín, konsoličín atď.)
organicky viazaný vápnik