Poznal som ten strom od malička, už vtedy bol veľký a košatý. Na malom dedinskom dvore oddeľoval náš domov od zvyšku sveta. Jeho zelená koruna poskytovala úkryt pred horúcimi letami, vytvárala tieň a záveterje. Vnímal som ten orech ako rodinného strážcu, tak nejako spájal priestor medzi nami a miestom, podobne prepájal aj generácie rodu. Patril k tomu domu, k tomu miestu, k tej rodine. Pravda, orechy, ktoré rodil, boli tvrdé a malé kameňáče, lístie na neskôr betónovom dvore človeku väčšinou tiež veľmi neladí a tá práca so zberom, v dobe, keď sa predsa všetko dá kúpiť, je akosi navyše. Ako pre koho. Oľutoval som stratu tohto stromu, akoby som vymazal kus seba. Aká prostá bola pominuteľnosť tohto storočného obra.  V tej dobe som sa dostatočne nepýtal, ani nesondoval, po úmysloch. Možno už bol jeho čas, možno musel ustúpiť rozumu. Tak či onak, táto spomienka patrí jemu, stromu života.

Orech kráľovský je s človekom spojený najpravdepodobnejšie už od čias lovcov a zberačov. Do Európy sa dostal pravdepodobne z Ázie alebo z východného Balkánu. Archeológovia objavili vo Francúzsku nálezy pražených škrupín datované niekedy okolo 8000 rokov pred naším letopočtom. K hojnejšiemu využívaniu a vysádzaniu dochádza v stredoveku. V Ríme bol zasvätený bohu Jupiterovi a práve Talianom, presnejšie Vlachom prichádzajúcim zo severného Talianska, vďačia plody orecha za svoj názov v našich končinách. Najväčší divoký les orechov sa dnes nachádza v Kirgizsku, známy pod menom Arslanbob, ktorý je najväčším zdrojom vlašských orechov na svete (1000–1500 ton ročne)

Strom dorástá do výšky až 45 metrov, jeho listnatá koruna je široká, mohutná a drevo veľmi húževnaté a trvanlivé. Dožíva sa až 150 rokov. Ide o rastlinu jednodomú, vlastní teda samčie aj samičie kvety, ktoré sa opelia navzájom. Možno práve preto je orech častým solitérom záhrad. Potrebuje dostatok slnka a aspoň trochu chránený priestor. Všeobecne je chúlostivý na chlad a mráz. Podľa odrody a kultivaru sa vlastnosti a odolnosť samozrejme menia. Pre svoj vysoký obsah horkých látok a trieslovín zdarne odpudzuje hmyz. Jeho plody, vlašské orechy, sa delia podľa tvrdosti škrupiny na kameňáky, polopapiráky a papiráky.

Vlašské orechy začínajú prvýkrát rásť u semenáčov až po cca 12 rokoch. Jadrá sú v škrupine a dozrievajú v rubíne, čiže oplodí orecha, to sa v čase zrelosti popraská a uschne, orechy potom padajú na zem. Nie je celkom vhodné orechy tĺcť zo stromu, lepšie je priebežne zbierať dokonale zrelé plody a tým si aj uľahčiť prácu pri čistení. Zaschnutý rubín farbí kožu na rukách, čierna farba sa potom nedá len tak umyť. Zrelé jadrá sú nabité zdravými tukmi (až 70 %), bielkovinami (15–22 %), minerálmi a vitamínmi. Výživovo veľmi bohatá potrava, ktorá sa podieľa na udržiavaní normálnej hladiny lipidov v krvi a správnej činnosti gastrointestinálneho traktu a čriev, je aj prírodným antioxidantom podporujúcim prirodzenú obranyschopnosť tela.

V ľudovom liečiteľstve sa okrem zrelých orechov používajú aj listy, kvety, mladé výhonky a oplodí, všetky zelené časti stromu majú podobný obsah účinných látok. Z listov sa varia čaje, robia odvary, z púčkov tinktúry, z plodov oleje.

Čaj je najúčinnejší pri zbere listov po odkvitnutí. Obsahuje triesloviny, flavonoidy, silice, fenolkarbonové kyseliny a horkú látku Juglon.

Ako vidno, druhové meno má stále svoje opodstatnenie, pre ľudí poskytuje tento orech naozaj kráľovské možnosti. Spojenie ľudí a stromov je dnes z veľkej časti skôr nevedomé, napriek tomu, že dýchame to, čo oni vydychujú a naopak. Strom života ako jeden zo základných archetypov prepája oveľa viac než len človeka s miestom, zdravím a životom. Symbolizuje prepojenie zeme a neba, Zeme a vesmíru.