"Trblietajúci sa kôň" starých Grékov a "sibírsky zázrak"

Jeho latinský názov odkazuje na starých Grékov, ktorí si vraj všimli, že kone pasúce sa v blízkosti kríkov majú podozrivo lesklú a kvalitnú srsť. Preto pomenovali tento tŕnistý ker s krásnymi oranžovými plodmi Hippophae rhamnoides – „trblietajúci sa kôň“ alebo tiež „žiarivý koňský tŕň“.

Rakytník pochádza najpravdepodobnejšie z Ázie. Zmienky o ňom sa vyskytujú už v starých tibetských textoch, bol veľmi známy a hojne využívaný v Rusku, kde sa mu hovorilo „sibírsky zázrak“ alebo tiež „citrónovník severu“. Dnes je rozšírený od severozápadnej Európy až po Čínu a Mongolsko, sever Indie a Pakistanu. Darí sa mu aj v drsných podmienkach. Je veľmi odolný, jeho korene poskytujú dostatok dusíka aj v horších pôdach a majú tendenciu sa do široka rozpínať a udržať sa tak aj na prudkých svahoch alebo napríklad na brehoch vodných plôch.

Rakytník v krajine

Ide o vytrvalý krovitý strom, niekedy až 6 metrov vysoký. Je dvojdomý a veternosnubný. Na úspešné opelenie teda potrebuje samca aj samicu a vhodné veterné podmienky. V záhrade sa odporúča predradovať aspoň jedného samca na šesť samíc s ohľadom na smer vetra. Jeho dlhé ostne chránia ker pred predátormi. Spôsobuje, kvôli ostňom, značné problémy pri zbere. Rakytník kvitne na jar a jeho krásne oranžové plody sa zbierajú od augusta do októbra, kým nedôjde k premrznutiu a tým aj postupnej strate väčšiny vitamínov. Na Sibíri sa nechávali plody raz premrznúť a potom sa ker v podstate oklepal, čo je v našich podmienkach nereálne. Často sa stretnete s odporúčaním odstrihnúť pár obalených vetiev z kra a následne ich dať do mrazničky cez noc. Efekt je potom najpravdepodobnejšie dosť podobný ako na Sibíri. Plody stvrdenú a lepšie sa odtŕhajú. My odporúčame vyčkať na správny čas zberu, kedy plody musia byť zrelé, chutné, ale zároveň ešte nezmäknú a nerozmačkávajú sa v rukách pri trhání. Je tiež možné pár koncových vetvičiek odstrihnúť a otrúsiť doma vo väčšom pohodlí. Avšak odporúčame väčším zásahom do kra sa vyhnúť a naopak si užiť zber a čas strávený v prírode.

Obsiahnuté látky a ich účinky

Ker rakytníka nám ponúka všetko, čo sa urodilo, aby sme boli pripravení na zimu. Čo sa týka využitia a spracovania, je totiž rakytník obrovský univerzál. Celý ker až na korene je prospešný a spracovateľný. Listy, celé vetvičky alebo kôra obsahujú podobný kokteil zdraviu prospešných látok ako jeho plody. Rôzne čaje, sirupy, likéry, marmelády sú teda zrejmé. To hlavné sa však skrýva v plodoch. Obsah vitamínu C v jedinom plode pokryje odporúčanú dennú dávku pre dospelého človeka. Ponúka sa teda uskladniť zásoby na zimu. Očistené plody môžeme sušiť klasicky alebo v sušičkách a následne pokojne zomlieť na prášok a ten potom pridávať do čaju. Odporúča sa jedna lyžička denne. Nemusíte sa ani báť uchovávať plody hlboko zmrazené. Obsah vitamínov v nich začína klesať až po pol roku a po celom roku klesne zhruba na polovicu. Pridanie pár guličiek rakytníka do ranného čaju sa tak stáva príjemnou zimnou samozrejmosťou. Odporúčame ich rozdrviť lyžičkou a dochutiť čaj medom podľa chuti.

Nie je to však len správna funkcia imunity a obranyschopnosti, čo rakytníkom podporujeme. Vitamín C má tiež vplyv na normálne fungovanie kostí, chrupaviek, kože aj zubov. Podieľa sa aj na činnosti nervovej sústavy a normálnej psychickej činnosti. A podporuje tiež energetický metabolizmus či prispieva k zníženiu miery únavy a vyčerpania. Vedeli ste, že prirodzená forma vitamínu C v nadbytku sa prirodzene vylúči močom, ale tá syntetická zaťažuje tráviaci systém, žalúdok, pečeň a obličky? V prirodzenej podobe ho do tela dostanete napríklad práve z rakytníka.

Rakytník zaraďujeme medzi adaptogény (pozitívne pôsobí na človeka po psychickej aj fyzickej stránke). V obsahu vitamínov zdarne konkuruje tradičnejšej šípke, citrusy smelo valcuje.

Jeho regeneračné schopnosti sa najviac prejavujú pri pokožke. Vo forme oleja dokáže zdarne pomôcť hojeniu, pôsobí antisepticky a protizápalovo, zmierňuje podráždenie, odďaľuje vrásky, zmenšuje jazvy. Podporuje udržanie elasticity a lesku pokožky. Je tiež nezanedbateľným pomocníkom v starostlivosti o pokožku pri popáleninách alebo omrzlinách.

Obsah hlavných, zdraviu prospešných látok:

Vitamíny: C, A, E, B, K

Flavonoidy, karotenoidy, mastné kyseliny, serotonín

Minerály a stopové prvky: napr. železo, draslík, mangán

Tipy na spracovanie rakytníka

Tu uvádzame niekoľko tipov, ako si rakytník doma pripraviť.

Rakytníková šťava

Z približne 2 kg čerstvo natrhnutých zrelých plodov rakytníka získajte mletím asi 1 liter šťavy. Tú ohrejte na maximálne 75 °C, ale nevarte. Za stáleho miešania k nej pridávajte cukor, na 1 liter šťavy budete potrebovať 0,5 kg cukru. Dlhším varom dosiahnete väčšie zahustenie šťavy, takže bude pripomínať skôr sirup. Hotovú šťavu prelejte do fliaš, opatrite zátkou a uskladnite v chlade – napríklad do pivnice alebo do chladničky.

Rakytníková marmeláda

Na marmeládu budete potrebovať 1 kg plodov rakytníka a rovnaké množstvo cukru. Môžete si pomer cukru a rakytníka trochu prispôsobiť podľa chuti. Dá sa tiež namiesto rafinovaného bieleho cukru použiť trstinový cukor alebo med.

Plody dôkladne prepláchnite pod vodou, dajte do hrnca a uvarte ich. Hneď ako začnú praskať, pretlačte ich cez hrubšie sitko a vráťte ich späť do hrnca. Opäť zahrejte a privedite k varu, potom pridajte cukor. Varte ešte približne 5 minút na miernom ohni a stále miešajte. Nakoniec hrniec odstavte z plameňa a marmeládou plňte čisté a suché poháriky. Potom ich môžete ešte zavariť, alebo postačí naplnené a uzavreté poháriky hneď obrátiť dnom nahor.

Rakytníkový džem s jablkami, hruškami, škoricou a kardamómom

Do hrnca nalejte 1 liter šťavy z rakytníka (opäť na jej prípravu budete potrebovať asi 2 kg plodov) a pridajte 500 g cukru. Nastrúhajte do hrnca 600 g hrušiek a pridajte 2 celé tyčinky škorice, 16 toboliek kardamómu a 600 g jabĺk, olúpaných a nakrájaných na kocky. Všetko spoločne svarte 15–20 minút, aby džem zhustol, a potom vyberte škoricu. Hotový džem naplňte do čistých a suchých pohárikov, ideálne aj vyvarených, a hneď ich otočte dnom nahor. Džemy potom skladujte v chlade a tme.

Pár slov na záver

Rakytník rešetliakový si o svoju pozornosť hovorí už pri prvom pohľade. Oranžové plody nám pripomínajú krásne, sýte farby jesene. V mnohom sa podobá ruži šípovej a v podstate sa v našej krajine zdarne dopĺňajú. Šípka ako tradičný jesenný kráľ lúk a strání a rakytník ako ozdoba záhrad a kultúrnej krajiny. Každopádne obaja ľahko zastanú vznešenú úlohu, budú pomáhať, budú aj brániť, všade tam, kde je vôľa.