Zhruba centimeter hrubý oddenok, dlhý až pätnásť centimetrov, hadovito stočený. Stonka je priama, má tmavozelenú farbu, slabo ryhovaná, nevertvená, rovnomerne olistená. Dosahuje výšky niekedy aj cez jeden meter a na jej konci je jediný klas.

Prízemné listy sú podlhovasté, široko vajcovité, takmer kopinaté, tmavozelené až modrasto-zelené farby. Na báze sú srdcovité s krídlovitým riapkom. Stonkové listy sú menšie, na báze klinovito zúžené alebo len slabo srdcovité.

Kvety sú ružové až tmavoružové, vzácne aj biele. Sú usporiadané do priameho valcovitého klasu, ktorý je na vrchole tupo zakončený. Za kvetu (od mája do augusta) nápadne vyčnievajú tyčinky z kvetov. Plody sú malé nažky.

Vyskytuje sa v subarktickej až miernej oblasti Eurázie, chýba však na Islande, v severnej Škandinávii, v Stredomorí a na Kaukaze v horských polohách. V Severnej Amerike sa vyskytujú populácie, ktoré sú zaraďované do samostatného druhu.

U nás rastie predovšetkým v horách, kde je jeho výskyt celkom hojný, v nížinách sa potom vyskytuje vzácnejšie.

Najčastejšie ho môžeme nájsť na vlhkých horských a podhorských lúkach, kde je vysoká hladina spodnej vody. Vyhovujú mu rašelinné lúky, slatiná, nivy, lužné lesy, brehy vodných tokov. Vyhľadáva kyslé podklady, ale nie je vzácny ani na alkalických pôdach. Vadí mu výraznejšie zásahy do vodného režimu, napríklad rôzne melioračné projekty. V týchto oblastiach potom rýchlo mizí.

Názov hadí koreň sa môže pokojne odvolávať na tvar oddenku. Ten časom nemá takmer žiadne jemné korienky. Je hadovito stočený do písmena „S" a zdanlivo pripomína svojím tvarom hada, alebo sa jednoducho do názvu vtlačila hlavná historická prednosť tejto byliny, ktorou bola moc odolávať jedu a morovej nákaze.

V Mattioliho stredovekom herbári sa dočítame o pomoci pri uhryznutí jedovatými hadmi, rovnako tak pavúkmi alebo škorpiónmi. Hadí koreň sa používal vnútorne aj zvonku, vo forme odvaru alebo drvineného prášku a jeho liečebné využitie bolo veľmi široké. V herbároch zo začiatku 20. storočia sa dočítame o využití pri kloktaní ústnej dutiny a rovnako sa odporúčal odvar pri ťažkostiach s hnačkami. Dnešná legislatíva zatiaľ nepripúšťa pri hadíom koreni žiadne liečebné tvrdenia. Nahliadnutím do dlhodobých ľudských tradícií si môžeme urobiť obrázok sami.

Oddenok zbierame ideálne skoro z jari alebo na jeseň. Očistíme ho, zbavíme bočných korienkov, nakrájame na centimetrové kúsky a sušíme na slnku alebo v sušičke pri umelej teplote nie vyššej ako 40 °C.

Z rezaného sušeného oddenku sa pripravuje nálev (1–2 čajové lyžičky na šálku vody), ktorý užívame buď vnútorne, alebo vo forme klokadla.