Rebríček obyčajný - Bylinkár

Rebríček obyčajný má dlhú históriu v tradičnom liečiteľstve. Jeho latinský názov nás odvoláva až do starovekého Grécka. Mýtický hrdina Achilles tu podľa Homérovej Iliady ošetril zraneného Patrokla práve rebríčkom. Treba podotknúť, že identifikácia rebríčka s Achilleovou liečivou rastlinou nie je celkom istá. Čo je isté, sú liečivé schopnosti rebríčka, ktorý bol v posledných desaťročiach podrobený aj hlbšiemu vedeckému výskumu. Predovšetkým jedna z jeho hlavných účinných zložiek – silica azulén. Mimochodom, na svete nájdeme približne 115–150 druhov rebríčka.

Popis rastliny

Jedná sa o vytrvalú, riedko až stredne husto chlpatú, neskôr čiastočne vylysenú zelenú bylinu. Oddenek je trsnatý alebo plazivý. Lodyka je jednoduchá, oblá, len zriedkavo v hornej časti vetvená. Dorastá výšky okolo 90 centimetrov.

Prízemné listy sú stopkaté, tie lodykové len krátko stopkaté alebo prisadlé. Čepeľ listov je v obryse obkopijovitá, úzko podlhovastá, trikrát perovito zárezová, s úkrojkami rozloženými do roviny.

Kvetné úbory sú poskladané do hustej chochoľnatej laty, majú žltozelený zákrov. Okrajové jazykovité kvety sú biele až ružovkasté, zriedkavo sýto ružové. Trúbkovité kvety sú obojpohlavné. Plody sú podlhovasté nažky. Kvitne od júna do septembra.

Nenáročná bylina, ktorú nájdeme hlavne na južnej Morave

Druh, ktorý sa vyskytuje prevažne v Európe. Jeho výskyt sa tiahne po kontinente až na sever Ázie. U nás rastie pomerne hojne. Medzierkovitý výskyt je na najteplejších a najsuchších miestach nášho územia, teda prevažne na južnej Morave. Druhotný výskyt je známy zo Severnej Ameriky.

Rastie na suchých, vlhkých až mokrých lúkach a pastvinách, pri okrajoch lesov, ciest, v priekopách, na stráňach, na ruderálnych stanovištiach, v svetlých lesoch. Vyhovujú mu hlboké i plytké pôdy. Neznesie extrémne kyslé pôdy, inak je veľmi nenáročný.

Známy je už od staroveku

V dobách starovekého liečiteľstva sa rebríček používal na vnútorné i vonkajšie rany. V stredovekých herbároch sa dočítame o podobnom využití. Známy bol odvar vo víne, drvený prášok z listov a tiež Zlatá voda z rebríčka alebo Aqua vitae – živá voda. Mattioli opisuje vo svojom herbári konkrétny recept na túto vodu, ktorá sa potom popíjala len v malinkých denných dávkach. Doslovne píše: „Starý a letitý človek, ktorý by z tejto vody požil každého dňa ráno po jedle štyri kvapky v lyžici dobrého vína nalačno, ten bude žiť do času od Boha určeného a bude chránený pred všetkými nemocami až do konca staroby."

Zloženie silice v rastlinách z okruhu A. millefolium je pomerne dobre preskúmané. Táto silica je obsiahnutá vo všetkých nadzemných častiach rastliny a najviac je jej obsiahnuté v kvetoch a kvetenstvách. Získava sa destiláciou vodnou parou. Ekologické podmienky a čas zberu nemajú na obsah silice výrazný vplyv, ten je totiž daný predovšetkým geneticky.

Orezanú kvitnúcu nať sušíme v tieni

Rebríček zahŕňa väčší počet veľmi podobných druhov. Ich premenlivosť nám sťažuje prácu pri určovaní. V Hrubom Jeseníku a v Krkonošiach môžeme naraziť na rebríček sudetský, ktorý má kvetné úbory sfarbené do ružova. V praxi zbierame všetky druhy rebríčka, či majú kvetné úbory biele alebo ružové. Orezávame kvitnúcu nať a sušíme v tieni. Pri umelom sušení neprekračujeme teplotu 35 °C.

Pripraviť si môžeme nálev z jednej polievkovej lyžice rezanej drogy na šálku vody, pijeme pred jedlom.

Navonok môže poslúžiť ako prísada do kúpeľov, tiež ako kloktadlo.

Obsah účinných látok

silice (azulén)
flavonoidy
glykozidické horčiny
triesloviny
betaín