Rozchodnica ružová, známa tiež ako zlatý koreň. Patrí medzi bylinné horaly, rastie totiž rada vo vysokých horách na miestach, kde je sotva toľko pôdy, aby sa udržala, na skalách a morénach, vo vlhkých štrbiinách.

U nás rastie najviac v Krkonošiach vo väčších výškach, v subalpínskom páse. Ľudia ju tu v minulosti hojne zbierali práve pre svoje liečivé a mnohokrát aj magické účinky. Na pôvodných miestach ju dokonca úplne vyzbierali a rozchodnica tak postupne začala osídľovať druhotné lokality. Dnes je u nás kriticky ohrozená a jej zber je zakázaný.

V stredoveku bola táto bylina známa pod menom ružový koreň, nielen kvôli načervenalej farbe koreňa oddenku, ale hlavne pre svoju príjemnú ružovú vôňu. Medzi rozchodnice zaraďujeme asi 50–60 druhov, rastúcich iba na severnej pologuli.

Oddenek voňajúci po ružiach a husté žlté kvietky

Jedná sa o trvalú, trsnatú, statočnú bylinu, patriacu medzi rastliny dvojdomé (jednopohlavné). Koreň je vretenový. Má naružovelý, valcovitý oddenek, ktorý voní po ružiach, jeho nadzemný vrchol nesie prezimujúcimi púčikmi. Lodyhy sú priame, nerozkonárené, dužnaté a husto olistené, dosahujú výšky okolo 35 cm, každoročne odumierajúce. Eliptické listy majú modrozelenú farbu, po okrajoch sú nepravidelne zubaté. Žlté kvietky (často s červeným nádychom) sú zoskupené do vrcholíčnatého kvetinstva, ktoré je husté a ploché. Plodom je mechúrik. Kvitne od júna do augusta.

Rastie len na severnej pologuli

Rozchodnica rastie na severnej pologuli v arktíckom páse a v horách mierneho pásu - severná Európa, Pyreneje, Alpy, Karpaty, pohorie na Balkáne, smerom na východ potom Sibír, Mongolsko a Ďaleký Východ, severná Čína, Kórea i Japonsko, severovýchodná časť USA a Kanady, Grónsko. U nás sa vyskytuje iba v Krkonošiach a v Hrubom Jeseníku a to prevažne v karoch.

Rastie v kamenistom a skalnatom teréne, v rôznych skalných štrbiinách a škárach, väčšinou na bázických podkladoch. Ojedinele sa pestuje aj na skalkách.

Použitie v tradičnom ľudovom liečiteľstve

V Mattioliho herbári sa môžeme dočítať o zovňajšnom použití pri bolesti hlavy. Utlčený koreň sa rozmiešaval s ružovou vodou, natieralo sa na spánky, na čelo, alebo sa prikladalo vo forme ľanových obkladov. V severských národoch má rozchodnica v liečiteľstve vybudovanú silnú tradíciu dodnes. Ako adaptogén je často používaná na vyrovnanie sa s emocionálnym stresom. Niekde slúži aj ako pomocník pri výstupoch do vyšších nadmorských výšok, kde vplyvom nižšieho tlaku dochádza k nepriaznivému ovplyvneniu krvného obehu.

Koreň sa zbiera až po niekoľkých rokoch rastu

Najviac účinných látok má v sebe koreň a oddenek, a to až po niekoľkých rokoch rastu. Mladé rozchodnice teda nemá zmysel zbierať. U starších bylín môže dorásť koreň až k trom kilogramom váhy, je vytrvalý, aj po niekoľkých mesiacoch sa dá znovu zasadiť do zeme. Tento koreň sa potom suší, reže alebo drví a to na prípravu nálevov, odvarov, tinktúr. Na výrobu tinktúr sa zbierajú tiež púčiky. Používa sa aj vňať s kvetmi, hlavne na výluhy a odvary. Mladé zelené listy sa dajú jesť.

Obsah účinných látok

• flavonoidy
• polyfenoly
• minerálne látky (zinok, meď, selén, mangán)
• organické kyseliny (citrónová, vínna, jablčná, šťaveľová)
• silice a triesloviny