V histórii bola štetka najviac známa súkenníkom a valchárom, ktorí ju používali na česanie súkna. V tomto prípade išlo však o štetku súkenickú, ktorá je na úpravu povrchu vlnených látok vhodnejšia ako štetka planá. Má totiž na strboule oveľa viac ohnutých ostrých háčikov. Traduje sa, že štetka súkenická má dokonca aj silnejšie liečivé účinky. Bez rozdielu sa potom používajú všetky druhy rastúce u nás na okrasné účely pri viazaní kytíc a venčekov.

Popis Štetky

Ide o dvojročnú ostnatú bylinu s vretenovitým koreňom a prízemnou ružicou listov, ktorá pri kvitnutí odumiera. Priama stonka je vetvená až v hornej časti, je hranatená a ostnatá, svetlozelená. Dorástá do výšky 80-200 cm. Listy prízemnej ružice sú stopkaté, čepeľ tvaru obvajcovitého až eliptického, okraje hrubo vrúbkované. Stonkové listy sú prisadené, kopijovitého až obvajcovitého tvaru, zubatené až pílovité, niekedy celookrajné.

Kvetná hlávka tvorí valcovité alebo vajcovité strboule, 4-8 cm dlhé. Zákrovné listence sú oblúkovito vztyčené, ostnaté, čiarkovité a nestejnako dlhé. Plevky sú dlhšie ako kvety, na konci majú rovnú ostrú špičku. Kvetná koruna je svetlofialovej farby, zriedka bielej. Plodom je svetlohnedá nažka. Kvitne od júla do septembra. 

Rozšírenie a ekológia

Vyskytuje sa v západnej, strednej a južnej Európe, v Predkaukazsku, v Malej Ázii a Iráne. U nás rastie roztrúsene až hojne, najmä v teplejších oblastiach, v pásme nížin až pahorkatín. Nad 500 m nadmorskej výšky sa vyskytuje len vzácne. Svedčia jej čerstvo vlhké, výživné, bazické, humózne, hlinité a ílovité pôdy. Najčastejšie ju nájdeme pri okrajoch ciest, na násypoch komunikácií, v priekopách, na rôznych navážkach, skládkach a rumoviskách, tiež v krovinách a na pastvinách.

Využitie Štetky v liečiteľstve

V stredoveku sa používala na liečebné účely predovšetkým štetka záhradná, v dnešnom botanickom ponímaní ide o štetku súkenickú. Z hľadiska liečivých schopností sú na tom oba druhy (planá aj súkenická) dosť podobne, avšak štetka planá rastie v našich podmienkach oveľa hojnejšie, a je tak dostupnejšia.

Starogrécky lekár a lekárnik Pedanius Dioscorides popisuje použitie červíkov nachádzajúcich sa v útrobách strboúľov. Odporúčal ich nosiť zabalené na hrdle a ruke, to vraj slúžilo proti štvrtodňovej zimnici. Stredoveký lekár Mattioli zasa popisuje využitie červíkov pre rybárov, ako návnady na prúty. Použitie štetky odporúčal iba na vonkajšie užitie. Koreň sa varil vo víne, utlčený sa potom používal na hojenie rôznorodých rán a vredov. Destilovala sa voda z listia, ďalej sa potom listie varilo napríklad v octe.

Dnes zatiaľ chýbajú potrebné farmakologické štúdie na využitie štetky pri nádorových ochoreniach alebo borelióze. Doterajšie štúdie potvrdzujú prítomnosť bioaktívnych látok.

Zber a úprava

V letných mesiacoch môžeme zbierať celú rastlinu. Ak preferujeme koreň, potom je vhodné počkať do jesene. Často sa používa vo forme odvaru alebo tinktúry.

Obsah účinných látok

• triesloviny
• flavonoidy
• minerálne látky
• silice
• živice