Vŕbovka malokvitá

Rod vŕboviek je taxonomicky veľmi ťažký. Určovanie jednotlivých druhov teda nie je jednoduché. Na celej zemi rozoznávame zhruba 200 jednotlivých druhov.

Ide o vytrvalé byliny, ktoré sa rozmnožujú ako semenami, tak vegetatívne pomocou inovačných orgánov, ktoré vytvárajú adventívne korene a oddeľujú sa od materskej rastliny. Rastliny vyrastené z inovačných orgánov bývajú na rozdiel od rastlín zo semien statnejšie, zvyčajne s rozvinutejším vetvením stonky a skorším časom kvitnutia.

Popis rastliny

Mýva pomerne dlhý oddenok vytvárajúci prisadnuté zelené ružice listov. Stonka spočiatku poliehajúca, potom priama a tuhá. Niekedy je slabo vetvená v hornej časti. Dorastá do výšky až 100 centimetrov.

Listy sú riapkované, vstricné, vajcovitého až kopinatého tvaru. V obryse sú riedko zubkované, po oboch stranách jemne ochlpené a plsťnaté najmä na rube.

Kvety sú pomerne malé bledoružové až fialové so štyrmi odstávajúcimi lalokmi. Kvitne od júna až do septembra.

Rozšírenie

Vyskytuje sa v celej Európe okrem severských oblastí. Nájdeme ju v západnej a strednej Ázii (na východe po Himaláje), v severnej Afrike, na Madeire a Kanárskych ostrovoch. Zavlečená bola aj do Severnej Ameriky.

U nás rastie pomerne často hlavne v nížinách a v podhorských oblastiach, vyššie len vzácne. Viac-menej súvislé rozšírenie druhu siaha do nadmorskej výšky ca 650 m.

Často ju môžeme nájsť na brehoch tečúcich aj stojatých vôd, ďalej pri prameništiach na lúkach, na vlhkých hoľoviskách, v trstiniskách a pobrežných krovinách, niekedy aj v starých zatopených lomoch a rumoviskách v blízkosti vôd. Vyhľadáva vlhké až mokré pôdy, ktoré sú humózne, piesočnato-hlinité až ílovité.

Ako liečivka sa začala hojne využívať až v 20. storočí

Použitie vŕbovky ako liečivky nebolo u nás v dávnej minulosti príliš hojné. To sa zmenilo až v dvadsiatom storočí, keď jej schopnosti opísala vo svojej knihe známa rakúska bylinkárka a spisovateľka Maria Treben. Odporúčala ju ako hlavnú bylinu na liečenie prostaty a jej skúsenosti sa následne potvrdili aj v štúdiách modernej medicíny.

Z kvitnúcej nate sa robia nálevy či tinktúry

Zbiera sa kvitnúca nať aj s listami, najlepšie len horná polovica, aby sa zvyšok rastliny mohol ďalej rozvíjať a nebol tak celkom poničený. Nať sušíme v slabých vrstvách, alebo zavesujeme, umelá teplota by nemala presahovať 35 °C. Sušenú drogu potom používame vo forme nálevov.

Z extraktu byliny sa robia aj tinktúry, ktoré majú rovnaké použitie ako čaje zo sušenej nate.

Obsah účinných látok

triesloviny
flavonoidy (predovšetkým kvercetín, myricetín a izomyricetín)
steroly
deriváty kyseliny gallovej

Popis rastliny

Rozšírenie

Ako liečivka sa začala hojne využívať až v 20. storočí

Z kvitnúcej nate sa robia nálevy či tinktúry

Obsah účinných látok

Produkty obsahujúce Vŕbovku malokvetnú: